Nebezpečné písanie
06.07.2011 21:48:03
Od malička som milovala písanie,rada som sa hrala so slovíčkami a ponárala som sa do ríše fantázie a predstáv.Ale nikdy som netušila že to bude až tak nebezpečné.
Moja prvá knižka ktorú som napísala niesla meno ZAČAROVANÁ bola o dievčatku čo sa vydalo do tajuplného sveta rozprávok kde bolo možné hocičo,bolo tam zlo ale ja dobro,boli tam tajomné postavy čarodejníkov,krásnych víl,princezien ,princov,kráľov bažiacich po moci a zákerných kráľovien,ale dievčatku sa vo svete kúziel páčilo.
Ani neviem čo sa poriadne stalo,mala som deťom čítať moju knižku plnú tajomných postáv,tak som začala úplne som sa do tej knižky vžila a deti pozorne poslúchali až jedno dievča vykríklo.To ma prebralo od sveta tajomstiev a kúziel ale už bolo neskoro ,strácala som sa pomaličky v tej knihe,vykríkla som a stratila som náhle vedomie.
Prebrala som sa na lúke plnej kvetín na ktorej zrovna tancovali vili v krásnych jednoduchých šatách ktoré hrali pestrými farbami,pretrela som si oči a pozerala som vyjavene a nechápala som čo sa stalo. A potom som si spomenula čo sa vlastne stalo ako som čítala deťom dala som do toho seba a čo sa nestalo skončila som v mojom príbehu.Ale to nie je možné pomyslela som si to predsa nemôže byť pravda nemôžem sa predsa ocitnúť vo svete čo neexistuje ktorý som síce stvorila ja ale len z vlastnej fantázie,nechápala som to.
Vstala som a poobzerala som sa naokolo bolo tu krásne ako vo sne,ale toto sa mi rozhodne nesnívalo to bola skutočnosť a teraz čo ďalej ako sa dostať von?
To som teda rozhodne nevedela a ako by som to mohla vedieť keď som tu knihu ani nemala? Musela som sa upokojiť bolo to nutné a bolo mi aj jasné že takto tu nemôžem chodiť mala som na sebe kratučké šortky a top s výstrihom,ale tu by ma za to upálili,to musím zmeniť.
Ja viem kradnúť sa nemá,ale nemala som na výber proste som vzala zo šnúry nejaké šaty a boli mi dobre našťastie,ale čo dať tej nešťastnej žene,nakoniec som vybrala z kabelky ktorú som ešte mala so sebou našťastie som si ju nedala z pleca ,prehrabala som ju a našla som retiazku s krížikom ktorú mi dala kamarátka ale nechcela som ju nosiť bola zlatá dúfam že to bude stačiť.
Takto oblečená som išla do mesta ,v strede mesta bol trh prechádzali sa tam víly, škriatkovia ,ľudia chudobný bohatý aj urodzený na trhu bolo veselo,predávali tu ovocie jedlá ,kožušiny ,sladkosti ,tovar z dreva ako stoličky a podobne.
Zrazu ma niekto chytil za ruku a zavolal na svoje druha,túto ešte na hrad je krásna,spomenula som si na ten príbeh až ma striaslo ,hradný pan unášal dievčatá na svoj hrad ,lebo mal záľubu v zbieraní krásnych dievčat mal ich celý harém. Nechcela som ísť s nimi a trhla som sa,ale len sa zasmial a zašepkal mi do ucha,predsa tu nechceš zostať v chudobe? A tiahol ma ku svojmu koni a prehodil ma cez neho ako vrece zemiakov a odcválal so mnou k hradu...koniec 1časti
Komentáre