pribehy hororove

Za sedmoro horami a sedmoro dolami, bola raz jedna jaskyňa a v tej jaskyni žil jeden malý dráčik , ktorý už nemal maminku, umrela mu krátko po narodení, tak sa musel sám o seba postarať a zohnať si potravu.Dokázal to, len mu bolo smutno nemal si s ním kto hrať, tak sa rozhodol že pôjde do sveta. Vyšiel z jaskyne a pred sebou zbadal lúku a na lúke sa hrali malé deti, potešil sa šiel k nim, deti keď ho zbadali rozkričali sa a s krikom utiekli.Dráčik rozosmutnel a sadol si do trávy a z očiek mu tiekli slzy, nechápal čo zlé spravil že deti si s ním nechcú hrať, nechápal že to bude asi tým ako vyzeral, proste bol malý drak a deti sa drakov boja. Ako tak plakal, išlo okolo dievčatko, malo plavé vlásky a modré očka , pristúpilo k nemu, bolo vysoké asi ako dráčik, chytilo ho za ručičku a tenkým sladkým hláskom sa ho spýtalo:Prečo plačeš dráčik? Nikto si so mnou nechce hrať, odpovedal jej dráčik. Asi 5ročné dievčatko sa usmialo objalo zeleného dráčika a pošepkalo mu do úška: Ale ja si s tebou chcem hrať dráčik. A od vtedy si hrali na lúke každý deň, bola vonku tak dlho a často, že to bolo rodičom podozrivé, raz ju sledovali ako ide von a zbadali že sa stretla s dráčikom a hraje si s ním.Hneď tam vbehli a vytrhli rúčku dcérky z labky dráčika a ťahali ju domov.Mala zakázané sa s ním ďalej stretávať, aj keď všemožne prosila a žiadala, že ho chce vidieť že ho má rada nedovolili jej sa s ním už stretnúť. Ako roky plynuli dievčatko prestalo už tak myslieť na dráčika, až z nej vyrástla švarná slečna na výdaj. Raz išla sama v noci po lese, mala za úkol pozbierať polienka do pece, aby im nebola v noci zima.Lebo noci už boli chladné.Ako tak zbierala konáre, počula za sebou praskanie, otočila sa a zbadala zbojníka, mal v ruke zbraň, zľakla sa a zbojník sa zasmial, blížil sa k nej a zbraňou jej mieril na prsa. Čo robí také krásne dievčatko samé v lese? Dievča neodpovedalo len sa roztriaslo na celom tele.Zbojník už bol u nej a zvalil ju na zem, ale k ničomu ďalšiemu sa nedostal, lebo začul hrôzostrašný rev, otočil sa a za ním stal veľký drak a z nozdier mu prúdil dym, očividne bol naštvaný. Zbojník nezaváhal a trielil preč čo mu nohy stačili. Dievča zostalo z drakom samo, lepšie si ho obzrelo a potom sa usmialo, spoznalo v ňom malého dráčika, s ktorým si hrála ako malá.Teraz už nebol tak malý meral dobré 3metre , mal mohutné krídla bol krásny a vznešený. Sklonil sa k nej a ona mu dala pusu na čumák. Ďakujem za záchranu života môj dráčik. Chcela by si sa preletieť. Usmiala sa a nasadla mu na chrbát a on sa s ňou vzniesol nad lúku a preletel s ňou okolie, bol to pre ňu krásny pocit, lietať nad zemou na svojom milovanom dráčikovi ktorý na ňu ani náhodou nezabudol a vážil si jej priateľstva natoľko že jej neváhal zachrániť život a od vtedy boli kamaráti navždy.... Koniec